Večer zVEDAvých

Ak máte radi TEDex, Discovery kanál alebo NatGeo, príďte na stretnutie do Kafé Lampy v Petržalke. Traja prednášajúci sa počas 7200 sekúnd zábavnou formou podelia o svoju vášeň v ich špecializácii. 

Prednášky začínajú o 19:00               

Čas: streda 25.9.2019                                

Miesto: Kafé Lampy, Černyševského 42, Petržalka    

Vstup voľný

Rečníci: 

Doc. Štefan Beňuš, PhD.

Doc. Štefan Beňuš, PhD. má doktorát z lingvistiky na New York University a absolvoval postgraduálne stáže na Columbia University a Mníchovskej Univerzite. Ťažiskom jeho záujmu je ľudská reč, hlavne to, čo mu v mladosti vždy zdôrazňovala jeho mama, teda že nie je až tak dôležité, čo povieš, ale ako to povieš. Inými slovami, snaží sa lepšie pochopiť vzťah medzi a) rôznymi fonetickými a prozodickými charakteristikami reči, ktoré sa dajú nejakým spôsobom a viac-menej exaktne odmerať, a b) funkčným významom týchto charakteristík v dialógu, teda čo môžu signalizovať o význame výpovede, emočnom stave rečníka, pragmatických cieľoch, a podobne.

Prednáška: Rečové prispôsobovanie sa medzi ľuďmi a medzi človekom a strojom

Rečové prispôsobovanie je bežná charakteristika medziľudských dialógov, kde rôzne aspekty rečového prejavu (napr. rýchlosť a melódia reči, hlasové zafarbenie, alebo časová súslednosť preberania reči) majú tendenciu prispôsobovať sa spolurečníkovi. Tieto procesy sú však ovplyvnené mnohými faktormi. Prednáška najprv krátko zhrnie poznatky o prispôsobovaní sa v medziľudskej komunikácii, a potom predstaví prístupy, ktorými skúmame, či rečové prispôsobovanie môže pozitívne ovplyvniť komunikáciu medzi človekom a strojom. Možno príde aj robotická hlava.  

Mgr. Danijela Jerotijević, PhD.

Mgr. Danijela Jerotijević, PhD. vyštudovala archeológiu a religionistiku a pôvodne seba videla ako niekoho, kto sa venuje výskumu paleolitu a experimentálnej antropológii. V rámci štúdia religionistiky sa však dostala ku kognitívnej antropológii a záujem o kamene a kosti nahradil záujem o štúdium vzťahu nadprirodzených predstáv a mysle. Venuje sa primárne antropológii náboženstva a medicínskej antropológii, v širšom kontexte ju zaujímajú evolučné, kognitívne a medzikultúrne črty ľudského uvažovania a správania. V súčasnosti sa venuje výskumu alternatívnej spirituality a alternatívnej medicíny, vzťahu rituálu a úzkosti a pod. Pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK.

Prednáška: Alternatívna medicína ako sociálny a kultúrny fenomén.

Prečo sa ľudia uchyľujú k alternatívnej medicíne? Prečo považujú mnohé praktiky za účinné, aj keď veda hovorí opak? Alternatívne spôsoby liečby predstavujú široké spektrum praktík, ktoré nie je možné zaradiť do ortodoxnej medicíny. Príčiny, pre ktoré sa ľudia rozhodnú pre alternatívnu medicínu sa môžu líšiť, vo všeobecnosti je však možné zhrnúť pod pull a push faktory.  Pull faktory poukazujú na istú prepojenosť postojov k alternatívnej medicíne a (alternatívnych) životných filozofií napr. holistický prístup k telu. Push faktory zase reflektujú sklamanie v biomedicínske postupy. V prednáške sa budeme venovať sociálnym a psychologickým mechanizmom, ktoré môžu stáť v pozadí výberu alternatívnych terapií a tiež princípom hodnotenia ich účinnosti.

Doc. Peter Šoltés, PhD.

Doc. Peter Šoltés, PhD.vyštudoval históriu a germanistiku na Komenského univerzite v Bratislave. Doktorát obhájil v odbore slavistika-slovanské jazyky a habilitoval sa v slovenských dejinách. Počas štúdia na univerzite ho najviac nudilo 19. storočie no nakoniec výskumne zakotvil práve v „dlhom 19. storočí“, ktoré považuje za vzrušujúcu a dynamickú epochu na polceste medzi stredovekom a súčasnosťou. Venuje sa sociálnym a kultúrnym dejinám Slovenska/Uhorska, výskumu etnických stereotypov, byrokratizácii spoločnosti a desať rokov i dejinám korupcie.

Prednáška: Volebná korupcia

O pár mesiacov si volíme parlament. Predvolebné mítingy vytiahnu politikov medzi ľud, budú rozdávať úsmevy, sľuby, ponúkať guláše, klobásu i pivo zadarmo. Aj v čase facebooku a twitteru fungujú dvesto rokov staré spôsoby „mobilizácie voličov“. V Uhorsku boli voľby vyslancov na snem a voľby stoličných úradníkov až do revolúcie 1848 privilégiom šľachty. Zámožnejší aristokrati sa uchádzali o hlasy chudobných zemanov, a tí si za to nechali zaplatiť, hostinami, pitkami, odpustením dlhov i peniazi „na drevo“. Boj o mandáty sa často viedol i šabľami, kyjakmi a sekerami a pravidelne si vyžiadal desiatky mŕtvych. Volebná korupcia sprevádzala uhorské voľby i po rozšírení volebného práva a mnohé zvyklosti spojené s kortešačkami pokračovali i za medzivojnového Československa.