Vínne mušky a štú...

Vínne mušky a štúdium obezity

  • Téma: Biológia
  • Miesto konania: Lab
  • Prezentuje: SAV, Ústav zoológie
  • Prednášajúci:Martina Gáliková
  • Dátum a čas začiatku: 27. 09. 2019 16:00

Vínne mušky a štúdium obezity

Informácie

Obsah prednášky:

Drozofily (Drosophila melanogaster) známe aj ako vínne mušky, pozná väčšina z nás ako drobný lietajúci hmyz zdržujúci sa v blízkosti prezretého ovocia. Drozofily sú však aj nenahraditeľným modelovým organizmom vo vedných disciplínach ako genetika alebo evolučná biológia. Vínnym muškám vďačíme za mnohé kľúčové objavy, čomu svedčí až šesť Nobelových cien udelených práve vedeckým prácam uskutočneným na tomto hmyze. Vínne mušky významne prispeli k pochopeniu mnohých genetických regulácií a molekulárnych javov. Podobne ako u ľudí, aj u vínnych mušiek môže zvýšený príjem energeticky bohatej potravy viesť k obezite a zdravotným komplikáciám. Navyše, väčšina génov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri rôznych poruchách metabolizmu u ľudí, sa vyskytujú aj u mušiek. Tieto vlastnosti tak robia z vínnej mušky vynikajúci modelový systém aj pre štúdium obezity.  

Profil prednášajúceho:

Mgr. Martina Gáliková, Phd. sa zaoberá obezitou a genetickými reguláciami metabolizmu. Magisterské štúdium biológie absolvovala na Univerzite Komenského v Bratislave (2004-2009). V postgraduálnom štúdiu genetiky pokračovala  na Univerzite veterinárnej medicíny vo Viedni (Rakúsko, 2009-2013). Následne pôsobila ako postdoktorand na Max Planck Inštitúte pre biofyzikálnu chémiu v Göttingene (Nemecko, 2013-2017) a na Štokholmskej univerzite (Švédsko, 2017-2019). Po desiatich rokoch práce v zahraničí sa v marci 2019 vrátila na Slovensko na Ústav zoológie SAV. V súčasnosti sa zaoberá skúmaním vzťahov medzi reprodukčným správaním, tukovým metabolizmom a dlhovekosťou. V práci využíva ako modelový organizmus vínne mušky (Drosophila melanogaster). Jej výskum kombinuje nástroje z molekulárnej biológie, biochémie, endokrinológie a evolučnej biológie. K jej najvýznamnejším úspechom patrí napríklad vytvorenie prvých bezstavovčích mutantov v adipokinetickom hormóne, ktorý funguje podobne ako ľudský glukagón (Gáliková et al., 2015, Genetics), a objav prvého bezstavovčieho hormónu regulujúceho smäd (Gáliková et al., 2018, Plos Genetics).