Aj tento rok sa tímy Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (STU) zapoja do programu Európskej Noci výskumníkov. Univerzita sa prezentuje svojimi výskumnými aktivitami a ako partner podporuje podujatie od úplne prvých ročníkov festivalu. Návštevníci tak každoročne oceňujú výsledky a pokrok výskumu.

Vedci predstavia ukážky z kľúčových oblastí výskumu, a to z informatiky, umelej inteligencie, elektroniky, chémie, ale aj zo stavebníctva či strojníctva. Spomenieme z doteraz prihlásených napríklad veľmi aktuálnu tému: Mikroplasty a mikropolutanty  - problém súčasnosti? Ako aj stánok vedcov z Materiálovotechnologickej fakulty – All you need is atom.

Zaujímavosti výskumu na STU

V roku 2017 vedecké tímy na STU riešili 334 projektov výskumu priamo pre priemyselnú prax a tiež 491 výskumných projektov financovaných z grantov. STU je spomedzi slovenských univerzít najúspešnejšia v zapojení do Horizontu 2020, a to v počte financovaných projektov, ako aj v objeme získaného príspevku z EK. Pracovníci STU podali k 31. 12. 2017 spolu 186 žiadostí v rámci výziev HORIZONT 2020, z toho 19 bolo schválených na financovanie a 54 projektov sa pri hodotení dostalo nad bodový prah.

Na aké otázky a kde hľadá odpovede STU?

Na fakultách v centre Bratislavy sa vedci venujú výskumu z oblasti chémie, medicínskej a zelenej chémie, potravinárstva, biotechnológii, bioplastov, rovnako tiež bezpečnosti stavieb, energeticky úsporných stavieb, ale aj strojárstvu a automatizácii. 

V Mlynskej doline sa výskum orientuje na oblasť informačných a komunikačných technológií, elektrotechniky, nanoelektroniky, fotoniky, umelej inteligencie, smart technológií a internetu vecí. 

V neďalekej Trnave, kde sídli Materiálovotechnologická fakulta STU, sú kľúčovými výskumnými oblasťami materiálové inžinierstvo, iónové a plazmové technológie a automatizácia a informatizácia priemyselných procesov.

Keďže sme veľmi zvedaví, podarilo sa nám získať odpovede na naše otázky od pána rektora Slovenskej technickej univerzity Prof. Ing. Roberta Redhammera, PhD.

1. Zažili/urobili ste ako dieťa nejaký vedecký pokus, na ktorý spomínate doteraz?

Prvý vedecký pokus? Mohol som mať 7-8 rokov. Pamätám si, ako môj otec doma vyhodnocoval merania z roboty. Hľadal súvislosti medzi rôznymi parametrami, využíval pritom štatistické metódy a grafické zobrazenia. Keď som sa neustále čosi vypytoval, rozhodol sa zadať mi úlohu: zistiť časový priebeh sedimentácie mlieka (bielej zrazeniny z ktorej sa robí tvaroh) v závislosti od času. Postavil mi na stôl odmerný valec a naplnil ho mliekom. Pravda čerstvým, vtedy sa len také kupovalo. Dnes už asi naše deti ani nevedia, ako kysne mlieko – už sa predáva len „prevarené“.

Na milimetrový papier vyniesol osi grafu a kázal mi v pravidelných, niekoľkohodinových intervaloch zaznamenávať výšku usadzujúcej sa zrazeniny. Pamätám sa, že sa mi to spočiatku zdalo pomalé, nič sa dramaticky nemenilo. Neskôr som zabúdal odčítavať hodnoty, často ma musel na to upozorňovať. Vedec musí byť trpezlivý aj vytrvalý. Po pár dňoch som mal vynesených niekoľko bodov, ktoré sa dali pospájať a tak vznikol môj prvý skutočne nameraný graf. Tiež si spomínam, že som mal problém s ukončením tohto pokusu. Nevedel som, čo s prekysnutým mliekom, ako umyť odmerný valec a pamätám sa, že mi s tým pomáhala mama.  

Ďalšie pokusy v detstve, už na škole, ma však priviedli k tomu, čo som vyštudoval a čo robím. Bavila ma fyzika, viac ako matematika. Na základnej škole sme s učiteľkou (pani Masnou) robili pokusy, pamätám si na pokusy s rozkladom svetla na hranole – hralo to všetkými farbami. A tak som fyzike zostal verný, vybral som si štúdium elektrotechniky na STU.

2. Ako sa vo Vašej každodennej práci prejavuje zvedavosť?

Zvedavosť? Tak, že kladiem otázky. Možno niekedy až príliš často a kriticky. Alebo aj tak, že sa snažím čítať, čo sa mi dostane pod ruky. Aspoň tie kritické pasáže.

3. Položili ste si/Dostali ste otázku, ktorá Vám pomohla vo Vašej práci? Ak áno, akú? Kto ju položil?

Dostávam veľ otázok, mnohé kladiem aj ja. Bez otázok niet odpovedí. Spravidla každá dobre položená otázka prináša niečo nové, resp. odpoveď na ňu. A paradoxne neraz aj tie nezodpovedané.

4. Kto bol/je podľa vás najvýznamnejší vedec v Európe a na Slovensku a prečo? 

Európa mala veľa znamenitých vedcov a nedá sa urobiť univerzálny rebríček. Isto si mnoho ľudí spomenie na Alberta Einsteina. V našich zemepisných šírkach by ním mohol byť Wolfgang Kempelen zo svojim šachovým automatom. Ako technik však často myslím na Samuela Mikovíniho, mnohými považovaného za prvého inžiniera. Nielen že projektoval a realizoval tajchy v okolí Banskej Štiavnice, ale aj kartograficky mapoval Uhorsko, vytýčil nultý poludník v Bratislave, ktorý pretína hradnú vežu. Od tohto poludníka sa merali vzdialenosti v Uhorsku. A založil banskú strednú školu v Banskej Štiavnici.

V súčasnosti je znamenitých vedcov aj na Slovensku viacej. Napríklad vo fyzikálno-informatických vedách ma zaujal profesor Vladimír Bužek, ktorý sa venuje kvantovým počítačom, v biologických a medicínskych vedách napríklad docent Peter Celec, alebo v matematike profesor Radko Mesiar venujúci sa okrem iného teórií pologrúp. Asi top na Slovensku v súčasnosti je profesor Marian Valko, venujúci sa oblasti chemických vodíkových väzieb využívaných v toxikológií, jediná osobnosť zo Slovenska uvádzaná už niekoľko rokov v Highly Cited Researchers, zozname vedeckých autorov považovaných za najvplyvnejších na svete „The World’s Most Influential Scientific Minds“. Odozva na jeho práce hodne prekračuje 10 000 vedeckých citácií.

 Foto: archív SOVVA, o.z. / STU