Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) je dlhoročným partnerom a jedným z organizátorov festivalu vedy Európska noc výskumníkov. Popularizáciu vedy a techniky v rámci CVTI SR zastrešuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT), ktoré v minulosti zorganizovalo už desiatky sprievodných podujatí pre projekt Európska noc výskumníkov (ENV). 

Aktivity počas Európskej noci výskumníkov 

Tento rok CVTI SR pre mládež pripravilo vedeckú cukráreň, ktorej témou sú Osudové osmičky vo vzťahu k  Slovensku a  Slovákom. Historické súvislosti významných udalostí a ich vplyv na Slovensko priblíži návštevníkom vedeckej cukrárne PhDr. Stanislav Sikora, CSc. už 18. 9. 2018 o 9.00 hod. Venovať sa bude napr. rokom 1848, 1918, 1938 či 1968. Viete čo sa v týchto rokoch udialo? Či už áno alebo nie, táto prednáška s diskusiou je určená všetkým, ktorí sa zaujímajú o históriu a o svoju krajinu.  

Pre verejnosť chystá vedeckú kaviareň „Veda v CENTRE“ na tému Dôchodkový systém na Slovensku: problémy, výzvy a perspektívy. V rámci tohto podujatia budete s doc. Mgr. Igorom Melicherčíkom, PhD. diskutovať o súčasnom stave dôchodkového systému na Slovensku a to 27. 9. 2018 o 17.00 hod. Analyzovať systém z hľadiska demografických prognóz, očakávanej výšky dôchodkov a spravodlivosti. Aké sú jeho problémy a čo by sa malo zmeniť, aby bol spravodlivý, udržateľný a poskytoval adekvátne dôchodky? 

O tom, že CVTI SR sa popularizácii vedy a techniky venuje naozaj intenzívne sa budete môcť presvedčiť aj počas samotnej Európskej noci výskumníkov 28. 9. 2018. V  Bratislave v priestoroch Starej tržnice predstaví činnosti tvorivej dielne Fablab, projekt IT Akadémia - vzdelávanie pre 21. storočie, Zážitkové centrum vedy Aurelium ako aj činnosti NCP VaT. V stánku nebude chýbať množstvo zaujímavých brožúr a publikácií, časopis Quark, ale aj interaktívne aktivity a súťaže. Ďalší stánok  plný informácií a ukážky 3D tlače tiež nájdu návštevníci festivalu v Banskej Bystrici.

Generálnym riaditeľom CVTI SR a každoročným návštevníkom festivalu je prof. RNDr. Ján Turňa, CSc. Pán profesor je tiež zanieteným vedcom, venuje sa molekulárnej biológii a biochémii a preto sme mu položili niekoľko zvedavých otázok: 

1. Zažili / Urobili ste ako dieťa nejaký vedecký pokus, na ktorý spomínate doteraz?  

Áno, množstvo pokusov. Mal som celé laboratórium už na základnej škole. Záujem o experimenty vo mne začala bratrancova stredoškolská učebnica chémie. Bolo to niekedy v tretej triede. Prvým experimentom, ktorý si pamätám bola „výroba“ sódy bikarbóny (Hydrouhličitanu sodného). Mal som aj “podnikateľský plán“. Vtedy balenie niekoľko desiatok gramov stálo jednu korunu, čo sa mi vzhľadom na jednoduchú výrobu zdala úžasná cena. Neskôr som striedal obdobia chemických, biologických a elektrotechnických experimentov a následne tomu upravoval vybavenie laboratória. 

2. Ako sa vo Vašej každodennej práci prejavuje zvedavosť?  

Neviem, či v každodennej, ale vo výskume je zvedavosť jedným z motorov, ktorý poháňa výskumníka a dáva mu energiu nemyslieť napr. na čas strávený prácou, resp. iné rušivé momenty, ktoré by pri inej práci nútili človeka prestať.  Ruka v ruke so  zvedavosťou je potrebná aj istá miera nedôvery – pochybnosti voči „známym pravdám“, len tak je možné hľadať nové a vyvrátiť staré poznatky a teórie. 

3. Položili ste si/ Dostali ste otázku, ktorá Vám pomohla vo Vašej práci? Ak áno, akú? Kto ju položil? 

Poznal som staršieho kolegu, ktorý zámerne inicioval diskusiu aj s laborantmi, lebo ako tvrdil, aj naivné otázky ho priviedli k tomu, aby sa na problém pozrel z iného uhla – inými očami. Pre mňa zvlášť otázky študentov boli mnohokrát užitočné. Nerád by som vybral len jednu, lebo takých otázok, aspoň podľa mojej skúsenosti, bolo mnoho. 

4. Máte najobľúbenejšiu knižnú alebo filmovú postavu vedca? Ak áno, koho? 

Ako študent som čítal veľmi veľa, aj vedecko-fantastickej literatúry (napr. všetky „Verneovky“), ale aj životopisy. Dnes ľudí – vedcov z literatúry, ktorá ma významne ovplyvnila, vnímam skôr ako veľkú množinu a neviem vybrať jedno meno. 

5. Kto bol/je podľa vás najvýznamnejší vedec v Európe a na Slovensku a prečo?  

Je pre mňa ťažké určiť jedného vedca ako najlepšieho. Mení sa to aj v čase, predovšetkým podľa toho, čomu sa v danom období venujem. Zmienim len dvoch dvojnásobných nositeľov Nobelovej ceny. Prvý je Linux C. Pauliny, ktorý prvú Nobelovu cenu získal za „výskum o podstate chemickej väzby“. Napriek tomuto obrovskému úspechu v chémii, sa po prvej svetovej vojne zameral na biológiu a aj keď druhú Nobelovu cenu získal za mier, považujem ho za spoluzakladateľa molekulárnej biológie, keďže jeho Paulingovu konštantu v evolúcií bielkovín používame dodnes. Druhý vedec je Britský biochemik Frederick Sanger, ktorý získal prvú Nobelovu cenu za vypracovanie sekvenovania bielkovín, konkrétne inzulínu a druhú za sekvenovanie nukleových kyselín. Bielkoviny a nukleové kyseliny sú hlavné biologické makromolekuly v živých systémoch. 

CVTI SR a aktivity podporujúce vedu a výskum 

Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) sa už 80 rokov venuje podpore vedy a techniky v najširšom ponímaní. Spočiatku to bolo „len“ vo forme poskytovania knižnično-informačných služieb pre výskumníkov a odbornú verejnosť, v súčasnosti okrem prevádzky špecializovanej vedeckej knižnice pôsobí CVTI SR v rámci rezortu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR ako národné informačné centrum pre oblasť výskumu, vývoja, inovácií a vzdelávania. V rámci svojich aktivít spravuje viacero informačných systémov a nástrojov pre manažment a hodnotenie vedy (napr. register publikačnej činnosti VŠ, register záverečných prác, informačný systém o vede SK CRIS, a pod.), či zabezpečuje prístupy k renomovaným svetovým vedeckým databázam pre akademickú obec na Slovensku. Podieľa sa na implementácii národných a medzinárodných projektov v oblasti výskumu, vývoja, inovácií a zážitkového vzdelávania.  

Medzi dôležité aktivity patrí podpora slovenských vedcov pri uchádzaní sa o účasť vo významných medzinárodných projektoch v rámci Európskeho výskumného priestoru (sieť národných kontaktných bodov pre HORIZONT2020 a Styčná kancelária pre výskum a vývoj v Bruseli – SLORD). Významnou súčasťou poslania CVTI SR je aktívna propagácia vedy a techniky smerom k verejnosti, s cieľom ovplyvniť predovšetkým mladú generáciu pri rozhodovaní sa o budúcom povolaní v prospech vedeckej kariéry. Na to slúžia okrem organizácie najrôznejších popularizačných podujatí aj Zážitkové centrum vedy AURELIUM (www.aurelium.sk), či tvorivá dielňa Fablab (www.fablab.sk), ktoré CVTI SR prevádzkuje.  

Foto: 

 Foto: archív SOVVA, o.z. / CVTI SR