Nadácia ESET sa od svojho založenia v roku 2011 zameriava na podporu projektov v oblasti vzdelávania a budovania lepšej spoločnosti. Od svojho vzniku bolo jej prostredníctvom podporených viac ako 480 projektov. Podpora vedy a výskumu je jedným z kľúčových aspektov pre rozvoj a posun Slovenska vpred vo svetovom meradle. A preto Nadácia ESET podporuje popularizáciu vedy a výskumu prostredníctvom projektov nezávislých organizácií, ale aj vďaka vlastnej iniciatíve ESET Science Award.

Cieľom všetkých aktivít je vplývať na spoločenskú debatu a vytvárať v nej priestor pre hlas vedy.

Nadácia ESET prvýkrát v tomto roku ocení slovenskú vedeckú špičku prostredníctvom ocenenia ESET Science Award. Súčasťou ocenenia je aj priblíženie práce excelentných vedcov, ktorí na Slovensku pôsobia. Talentovaný slovenský sochár Filip Šicko spracoval pre ocenenie tému vedy do umeleckého diela a Ján Šicko k dielu pridal svetelné efekty. Inštalácia je umeleckým vyjadrením základnej motivácie vedeckého poznania – nevyriešený problém. Metaforicky opisuje prácu vedca od túžby nájsť odpoveď na nepoznané cez postupné hľadanie súvislosti až k finálnej odpovedi.

Sme  veľmi radi, že podujatie festival vedy – Európska noc výskumníkov získalo podporu Nadácie ESET, ktorá ako strieborný partner počas Európskej noci výskumníkov pred Starou tržnicou odprezentuje spomínanú inštaláciu Filipa a Jána Šickovcov s názvom: V jadre poznania (The Essence of Knowledge). Na naše festivalové otázky odpovedal Richard Marko, generálny riaditeľ spoločnosti ESET:

1. Čo považujete za najväčší vedecký alebo technologický objav 21. storočia?  

Hoci máme za sebou menej ako dve desaťročia 21. storočia, zásadných objavov bolo urobených mnoho. Na popredné miesta by som dal zmapovanie a štúdium ľudského genómu a detekciu gravitačných vĺn.

2. Aké sú najväčšie výzvy súčasnosti, ktoré by mali vedci riešiť? 

Myslím, že jednou z najkrajších vlastnosti vedeckého poznávania je, že nevieme kam nás privedie, neraz úplne zmení naše chápanie reality a súvislosti a takmer vždy vedie k novým otázkam. Žijeme vo svete, kde je silne prítomný komerčný aj politický marketing, potreba sebaprezentovania a to má vplyv na množstvo prostriedkov, ktoré sa investujú do jednotlivých oblastí vedy. Výzvou nie len pre vedcov preto je, aby sme zabezpečili dostatok prostriedkov a pozornosť pre základný výskum, ktorý neprináša rýchly komerčný úspech a publicitu, ale dáva príležitosť pre tento typ poznávania, napríklad o pôvode života na Zemi, možnostiach a limitoch ľudského mozgu a podobne.

3. Čo je podľa vás najväčšou vedeckou záhadou, ktorú sme zatiaľ nerozlúštili?  

Aj keď prvé dekódovanie ľudského genómu bol výrazný krok vpred a dnes sa už pomerne bežne využíva napríklad aj v medicínskej diagnostike, naše chápanie funkcie jednotlivých génov, spôsobu, ako dochádza k ich aktivácii, rôzne aspekty dedičnosti a možnosti regenerácie tkanív a celých orgánov obsahujú stále mnoho záhad, ktorých rozlúštenie nás posunie výrazne vpred pri liečbe ťažkých ochorení a následkov zranení. Osobne ma veľmi zaujíma výskum takzvanej tmavej hmoty, ktorá zatiaľ uniká snahám vedcov o pochopenie jej podstaty a tiež téma umelej inteligencie, kde na jednej strane môžeme pravidelne sledovať úspechy napríklad pri hraní komplexných hier, ale zároveň je pravdepodobné, že od umelej inteligencie, ktorá je schopná zdokonaľovať samu seba a autonómne sa učiť riešiť nové problémy sme ešte ďaleko.

Foto: Archív ESET