Na Európskej noci výskumníkov bude prezentovať svoje aktivity aj Katedra životného prostredia, veterinárnej legislatívy a ekonomiky Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. V rámci katedry funguje aj ústav hygieny zvierat a životného prostredia. Primárnym zámerom Ústavu je významnou mierou prispieť k rozvoju poznania a získavania praktických skúsenosti študentov. Napríklad študijný odbor Hygiena chovu zvierat a životné prostredie skúma vzťahy a dopady chovu zvierat na životné prostredie, definuje a navrhuje riešenia vedúce k minimalizácii negatívneho dopadu chovu na zvieratá (ich zdravotný stav, produkčná kapacita, welfare), životné prostredie ako aj človeka. V oblasti vedecko-výskumnej činnosti sa tvoriví pracovníci a doktorandi podieľajú na riešení otázok a problémov veterinárnej starostlivosti v oblasti znečisťovania, tvorby a ochrany životného prostredia, takisto v oblasti zoohygienických otázok týkajúcich sa hygieny chovu hospodárskych zvierat z hľadiska získavania bezchybných a kvalitných potravín živočíšneho pôvodu, a iné.

Vedecký stánok Biologická diverzita na Európskej noci výskumníkov v Košiciach prinesie zaujímavé vedecké fakty o biologickej diverzite - rozmanitosti života na Zemi, ktorý zahŕňa milióny druhov rastlín, živočíchov a mikroorganizmov, ktoré vytvárajú ekosystémy. Strata biodiverzity spolu so zmenou klímy patrí k najväčším súčasným výzvam ľudstva. Takmer štvrtina voľne žijúcich druhov v Európe je v súčasnosti ohrozená vyhynutím a stav väčšiny ekosystémov sa natoľko zhoršil, že už nedokážu poskytovať svoje vzácne služby. K stavu a ochrane biodiverzity sa priamo radí aj problematika ochrany opeľovačov, od ktorých závisí prežitie viac ako 80 % rastlín. Konkrétne údržba zelene v sídlach chráni vodné zdroje, zdravie obyvateľov, podporuje biodiverzitu, chráni kvalitu prostredia a šetrí aj rozpočet miest a obcí. Aktivity pre mladších i starších súvisia s podporou zadržiavania vody, zvyšovaním atmosférickej vlhkosti, výhodami a nevýhodami mulčovania pôdy, ukážkami rozmanitosti zelene v mestskom prostredí, fauny a flóry lúčnych ekosystémov či hmyzí hotel.

Za ústav na naše otázky odpovedala výskumníčka Terézia Pošiváková:

1. Čo považujete za najväčší vedecký alebo technologický objav 21. storočia?  

Informačno - komunikačné technológie (IKT) sú neoddeliteľnou súčasťou rozvoja spoločnosti, ich úloha je neustále zdôrazňovaná vo všetkých odvetviach. Vývoj moderných IKT vytvára potenciál pre uplatnenie sofistikovanejších systémov akými sú napríklad internet vecí, digitalizácia, virtuálna a zmiešaná realita.

2. Aké sú najväčšie výzvy súčasnosti, ktoré by mali vedci riešiť? 

Potreba uplatnenia dosiahnuteľnej environmentálnej politiky, ktorá bude viesť k zlepšeniu kvality životného prostredia. V súčasnosti svete čelí mnohým environmentálnym výzvam spojených s environmentálnymi problémami v každej sfére života, ktoré majú pritom stále väčší vplyv na zdravie ľudí a zviera, na ekonomiku, zamestnanosť, ale aj komfort života obyvateľov. Zmena klímy zasahuje celosvetovo s viditeľnými dopadmi, ktoré sa v budúcnosti budú vážne prejavovať a prehlbovať v podobe environmentálnych, ekonomických a zdravotných problémov. 

3. Čo je podľa vás najväčšou vedeckou záhadou, ktorú sme zatiaľ nerozlúštili?  

Globálne zníženie negatívnych vplyvov ľudskej činnosti na životné prostredie.

FOTO: Archív UVLF