Pre návštevníkov podujatia budú v Žiline pripravené dva stánky Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline. Prvý z nich sa zameriava na prezentáciu objektov kultúrneho dedičstva prostredníctvom rozšírenej a virtuálnej reality. Okrem možnosti prezerania objektov v 3D cez smartfón, sa návštevníci dozvedia aj množstvo zaujímavých historických informácií. Prostredníctvom VR headsetu bude vo vedeckom stánku dostupná i interaktívna prezentácia keltskej dediny, ako aj možnosť nahliadnuť do bohato zdobenej hrobky egyptskej kráľovnej. Aj druhý z chystaných stánkov prezentuje humanitné vedy moderne, zábavne a interaktívne. Najmä pre deti predškolského a mladšieho školského veku tu budú pripravené ukážky hier v anglickom jazyku. Paralelne s hrami budú prebiehať minisúťaže v anglickom jazyku, súťaže k aktuálnym spoločenským a politickým problémom, ako aj vedomostný kvíz obsahovo zameraný na zvyšovanie povedomia o členstve v Európskej únii.

Fakulta humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline je moderná vzdelávacia inštitúcia reflektujúca najnovšie poznatky vedy, ako aj trendy vo vývoji spoločnosti. Jej lokalizácia v prostredi prevažne technickej univerzity je pridanou hodnotou, ktorá umožňuje interdisciplinárne vnímanie človeka v kontexte dynamického nástupu technológií.

Za fakultu nám na naše festivalové otázky odpovedal Matúš Formanek, pracovník fakulty: 

1. Čo považujete za najväčší vedecký alebo technologický objav 21. storočia?

Okrem rozšírenia sociálnych sietí a smartfónov považujeme za jeden z najväčších technologických úspechov 21. storočia masívny pokrok vo vývoji umelej inteligencie, ktorá si tak nachádza uplatnenie takmer vo všetkých odvetviach priemyslu, vede a výskume a ovplyvňuje/bude ovplyvňovať aj „obyčajného“ človeka. Šírenie aktuálnych vedeckých informácií významnou mierou podporujú čoraz markantnejšie trendy otvoreného prístupu (tzv. Open Access) a otvorenej vedy, ktoré taktiež vo svojej podstate patria k „objavom“ 21. storočia. Vedecké komunity tak môžu, aj vďaka nim, ľahšie komunikovať svoje výstupy, z čoho prosperujeme v konečnom dôsledku my všetci.

2. Aké sú najväčšie výzvy súčasnosti, ktoré by mali vedci riešiť?

Za najväčšiu výzvu súčasnosti pokladáme enormné množstvo informácií, ktoré ľudstvo vytvára, zásluhou čoho je jednotlivec dennodenne vystavený informačnému preťaženiu. Riešenie tejto výzvy, tak ako ho vnímame my na Fakulte humanitných vied, sa priamo viaže na efektívnu prácu s informáciami. Táto výzva v sebe zahŕňa množstvo otázok riešených v rámci knižnično-informačnej vedy, ako i pedagogiky a ďalších disciplín. Pomôcť by nám mohol rozsiahly aparát nástrojov – či už kritické myslenie a kvalitný informačný prieskum alebo tvorba databáz, resp. informačných systémov všeobecne. Taktiež pokladáme za dôležité učiť deti i mládež už od útleho detstva pracovať s informáciami, pričom z nich neskôr môžu vyrásť skúsení pedagógovia či informační špecialisti. Vnímame nastávajúce obdobie, v ktorom svoje sily spájajú technické, pedagogické i humanitné vedy..., ako obdobie intenzívnych zmien nielen vo vzdelávaní a na trhu práce, ale aj v oblasti celkového životného štýlu jednotlivcov či komunít.

3. Čo je podľa vás najväčšou vedeckou záhadou, ktorú sme zatiaľ nerozlúštili?

V mysli sa nám pri tejto otázke ihneď vybaví pomyselný „lievik na vedomosti“. V kontexte predošlých odpovedí môžeme vysloviť želanie, aby bola vynájdená dokonale efektívna metóda učenia sa a uchovávania všetkých druhov znalostí, tak, aby sme boli schopní obsiahnuť za krátky čas čo možno najväčšiu časť poznania, ku ktorému ľudstvo dospelo naprieč všetkými vednými odbormi a zároveň, aby sme boli schopní tieto poznatky využiť v prospech človeka a ľudstva.

FOTO: Archív UNIZA