Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) je ako priamo riadená organizácia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR národným informačným centrom pre vedu, techniku, inovácie a vzdelávanie a vedeckou knižnicou Slovenskej republiky. Koordinuje činnosť a zabezpečuje prevádzku interdisciplinárnych výskumno-vývojových centier a národných infraštruktúr pre výskum, vývoj, inovácie a vzdelávanie.

Poslaním CVTI SR je podporovať rozvoj vedy, techniky a vzdelávania, a to budovaním a prevádzkovaním informačných systémov pre výskum a vývoj; budovaním a spravovaním knižničných a informačných fondov a poskytovaním knižnično-informačných služieb pre širokú odbornú verejnosť; metodickou a analytickou činnosťou podporujúcou riadenie a hodnotenie v oblasti výskumu, vývoja a vysokých škôl; prípravou a realizáciou projektov podporujúcich výskum, vývoj a vzdelávanie; popularizáciou vedy a techniky v spoločnosti. CVTI SR okrem iného prevádzkuje Národné centrum pre transfer technológií na Slovensku, zastrešuje činnosť Národných kontaktných bodov pre výskumný program EU Horizont 2020 a prevádzkuje Styčnú kanceláriu pre výskum a vývoj v Bruseli – SLORD. Úlohou organizácie je taktiež spracovávanie a poskytovanie komplexných informácií za oblasť školstva a vzdelávania (základné, stredné a vysoké školstvo) a jeho financovania, vyhodnocovanie dát o činnosti školských zariadení, organizácií z oblasti mládeže a športu a prevencie sociálno-patologických javov a informácií o inštitúciách pôsobiacich v oblasti ďalšieho vzdelávania a ich vzdelávacích programoch a aktivitách.

CVTI SR NA EURÓPSKEJ NOCI VÝSKUMNÍKOV

V bratislavskej Starej tržnici môžu návštevníci vidieť stánok s názvom „Pre všetkých zvedavých a tvorivých“. V spoločnom stánku sa tu predstavia dve z množstva aktivít, ktoré CVTI SR realizuje pre podporu popularizácie vedy a techniky, a to časopis Quark a tvorivé dielne FabLab. Časopis QUARK je magazín pre všetkých zvedavých, ktorých zaujímajú novinky z oblasti vedy a techniky a známe aj neznáme javy zo sveta okolo nás. Okrem Quarku v stánku nájdete aj veľa iného zaujímavého čítania, interaktívny kvíz, hlavolamy, súťaže a ďalšie aktivity pre všetky vekové kategórie! Tvorivá dielňa FabLab je otvorená platforma pre dizajnérov, umelcov, študentov, vývojárov a širokú verejnosť. FabLab ponúkne priestor na zoznámenie sa s prácou a technológiami digitálnej výroby 21. storočia. Súčasťou budú ukážky 3D tlače, laserového vyrezávania, robotov a ďalšieho.

V samostatnom stánku s názvom „IT Akadémia“ bude prebiehať prezentácia bezplatných metodík zameraná na bádateľsky orientované vzdelávanie zo 7 predmetov pre základné a stredné školy.  Predstavia sa tiež aj ďalšie popularizačné a vzdelávacie aktivity pre žiakov, študentov, ako aj pre pedagógov, ktoré sa v rámci projektu IT Akadémia bezplatne organizujú.

V Banskej Bystrici môžu návštevníci Európskej noci výskumníkov navštíviť stánok Školského výpočtového strediska, v ktorom nájdu prezentáciu farebných výstupov 3D tlače: didaktických a učebných pomôcok, geografických skladačiek, hlavolamov a rébusov, vytvorených za pomoci 3D tlače a CNC nástrojov. Súčasťou programu bude aj praktická ukážka a možnosť vyskúšať si kreslenie a modelovanie v priestore pomocou 3D pera.

Tento rok sa po prvý raz do Európskej noci výskumníkov zapojí aj Múzeum špeciálneho školstva v Levoči. V rámci výstavy Život zo skúmavky (18. 9. – 31. 10. 2019), venovanej aktuálnej problematike umelého oplodnenia žien či významu rozmnožovania pre udržanie biodiverzity v prírode, múzeum pripravilo 26. a 27. septembra sprievodné podujatia. 26. 9. sú pripravené  Rozhovory s peer aktivistami OZ Mladí ľudia a život na tému partnerských vzťahov, gynekológie, antikoncepcie či pohlavných prenosných infekcií. Cieľovou skupinou budú žiaci 2. stupňa základných škôl a študenti stredných škôl. Európska noc výskumníkov v múzeu odštartuje 27. 9. o 15.00 hod. popoludním s odborníkom, MUDr. Petrom Hladkým, vedúcim lekárom Sanatória Helios v Košiciach, centra asistovanej reprodukcie. Zaujímavé popoludnie s voľným vstupom bude určené nielen lekárom z oblasti gynekológie a pôrodníctva, ale aj budúcim mamičkám či širokej verejnosti. Priestor dostanú otázky a odpovede súvisiace s umelým oplodnením, liečbou neplodnosti, darcovstvom vajíčok či spermií a mnohé ďalšie.

Bližšie informácie získate na webovej stránke múzea a na Facebooku. 

Sme veľmi radi, že si popri všetkých svojich povinnostiach našiel čas  odpovedať na naše otázky generálny riaditeľ CVTI Ján Turňa:

1. Čo považujete za najväčší vedecký alebo technologický objav 21. storočia?  

21. storočie trvá ešte len necelých 20 rokov. Ako vedecké, tak aj technologické objavy vyžadujú istý čas na ich plné „docenenie“. Je napríklad veľmi málo Nobelových cien, ktoré boli udelené skôr ako do 10 rokov. Možno takéto objavy už aj vznikli, ale ešte nemajú dostatočný kredit. Pomôžem si preto objavom z konca minulého storočia. Hodnotenie aj v mojom prípade vychádza z vlastnej profesionálnej orientácie. Asi aj preto ja stále považujem za najvýznamnejší objav „Technológiu rekombinantnej DNA“. Je to objavenie tvorby nových „molekúl života“, ktoré v prírode bez zásahu človeka neboli prítomné a ani by nemohli vzniknúť. Pre niektorých je skôr známa pod označením génové inžinierstvo. Táto nám dnes umožňuje produkovať napr. ľudský inzulín a ďalšie liečivé mikroorganizmy. Tiež priemyselnú produkciu enzýmov, ktoré majú uplatnenie na každom kroku ľudskej činnosti, napr. v potravinárstve, chemickom priemysle, ale sú aj súčasťou väčšiny dnešných pracích práškov. Najdôležitejšie je však využitie technológií rekombinantných DNA v samotnom výskume živých systémov. Veľká časť dnešnej biomedicíny existuje práve vďaka tejto technológii.

2.  Aké sú najväčšie výzvy súčasnosti, ktoré by mali vedci riešiť? 

Pre mňa sú to tri mega oblasti – 1. zdravie človeka, 2. výživa ľudstva, 3. životné prostredie. Tieto oblasti sú vzájomne úzko prepojené. Napr. pri výžive chceme mať nie hocijaké, ale zdravé potraviny. Kvalitné životné prostredie je tiež úzko prepojené so zdravím človeka. Nepremyslená produkcia potravín má devastačné dopady na životné prostredie. Práve veda nám dáva odpovede, ako tieto výzvy zvládnuť.

3. Čo  je  podľa vás najväčšou vedeckou záhadou, ktorú sme zatiaľ nerozlúštili?  

Pre mňa najväčšou vedeckou záhadou je život, presnejšie rozhranie medzi živým a neživým. Napriek tomu, že hlavne za posledných 50 rokov nám množstvo objavov poodhalilo fungovanie živých systémov. V skutočnosti sme len na začiatku.

FOTO: Archív CVTI SR