Slovenská akadémia vied je najväčšou výskumnou inštitúciou, akú na Slovensku máme. Obohacuje naše poznanie o nové informácie prostredníctvom vývoja progresívnych technológií, patentov, inovácií, expertíz a transferu poznatkov do mnohých oblastí praxe. Vytvára tak základ pre fungovanie modernej spoločnosti, ktorá chráni životné prostredie, efektívne využíva svoje zdroje, posúva hranice poznania a stáva sa konkurencieschopná doma aj v zahraničí. Na svojej pôde združuje významných vedeckých pracovníkov zo Slovenska aj zahraničia. S mnohými z nich sa môže verejnosť stretnúť na Európskej noci výskumníkov osobne ;)

Na naše festivalové otázky odpovedal priamo predseda SAV, Pavol Šajgalík:

1. Čo považujete za najväčší vedecký alebo technologický objav 21. storočia?

Podľa mňa je to experimentálne potvrdenie v minulom storočí predpovedaného Higgsovho bozónu. Tento objav je podstatným potvrdením korektnosti štandardného modelu častíc, ktorý dáva logiku nadobúdaniu hmotnosti elementárnych častíc a teda aj nášho hmotného sveta.

2. Aké sú najväčšie výzvy súčasnosti, ktoré by mali vedci riešiť?

Najväčšou výzvou súčasnosti je spor o to, či nás naozaj postihlo globálne oteplenie a akou mierou to zavinil človek. História nás učí, že ľudstvo už zažilo dobu ľadovú aj roztopenie ľadovcov na póloch. V tom čase si Zem pomohla sama, dnes musíme využiť vedecký pokrok.

Aby sme udržali globálne oteplenie pod dvoma stupňami Celzia je nutný globálny konsenzus. V takýto krok neverím. Vždy sa nájde krajina, jedinec, či nadnárodná spoločnosť, ktorá tento konsenzus v záujme vlastných záujmov poruší.

Skôr verím v silu vedy ako v zodpovednosť a spolupatričnosť ľudí. V genetickom kóde ľudí je hlboko zakorenená vynaliezavosť a zároveň pud sebazáchovy.

3. Čo je podľa vás najväčšou vedeckou záhadou, ktorú sme zatiaľ nerozlúštili?

Pre mňa je naozaj najväčšou otvorenou otázkou náš vesmír. Súčasnými technickými prostriedkami sme schopní z neho poznávať – vidieť, ohmatať - iba päť percent. Zvyšok je záhadou. Predpokladáme, že musí existovať temná/tmavá hmota a energia, ktorá sa správa celkom inak, ako tá časť vesmíru, ktorú sme schopní pozorovať a analyzovať. O jej možnej existencii usudzujeme z toho, že pohyb galaxií,  ich zhlukovanie a zvyšujúca sa rýchlosť vesmíru sa dá pravdepodobne vysvetliť iba existenciou nejakých nám neznámych prejavov hmoty a energie vo vesmíre. Táto hmota/energia neinteraguje s elektromagnetickým žiarením, pomocou ktorého štandardne študujeme predmety/hmotu zloženú z atómov.

Veľmi všeobecne povedané - tmavá energia je zodpovedná za rýchle rozpínanie vesmíru. Je to energia, ktorej gravitačné vlastnosti nespomaľujú, ale naopak poháňajú rozpínanie priestoru.

A zdanlivo paradoxne, gravitácia spôsobená tmavou/temnou hmotou je zodpovedná za zotrvanie kopy galaxií v našom vesmíre.

Dokonca existujú odhady množstva hmoty resp. energie nášho vesmíru a tie hovoria, že tmavej energie je okolo 72 % a tmavej hmoty okolo 23%. Či sú tieto odhady a modely správne, ukáže len budúcnosť. Pre nás vedeckých pracovníkov je celkom vzrušujúce vedieť, že máme ešte 95% vesmíru k dispozícii na objavovanie. A to nehovorím, že tých 5% už poznáme dokonale.

FOTO: Archív SAV