V prvom rozhovore zo série Veda bez hraníc sme sa porozprávali s Luciou Krajčík Laukovou o tom, ako koronavírus ovplyvnil jej prácu a dala nám aj tip na pokus, ktorý si môžete spraviť aj doma. 

 Zmenila sa Vaša náplň práce v posledných dňoch v súvislosti s COVID-19?  

Momentálne pôsobím na Donau-Universität Krems, kde sa venujem výskumu glykozylácie krvných buniek (konkrétne glykoproteínom na povrchu) a tomu, ako má najmä zmena glykozylácie týchto buniek vplyv na ich priľnavosť k adsorbentom, ktoré sa používajú pri čistení krvi u pacientov či už so sepsou, hypercholesterolémiou, alebo aj s inými chorobami. Počas prietoku krvi cez adsorbenty v kolónach sa krv primárne zbavuje nežiaducich zložiek, avšak často sa stretávame aj s tým, že na tieto adsorbenty sa zachytávajú aj celé krvné bunky alebo krvné doštičky, ktoré potom u pacientov zasa chýbajú. Ja sledujem, či má zmena glykozylácie na toto vplyv a vieme tomu zabrániť. Keďže sa nevenujem vírusom a naše laboratórium ani nie je prispôsobené na prácu s vírusmi, ale iba s baktériami, moja práca sa nezmenila. Zmenilo sa akurát to, že na základe opatrení rakúskej vlády zatvorili univerzity, a teda podobne ako aj na slovenských univerzitách, mnohí vedci momentálne pracujú prevažne z domu. Tento čas asi väčšina z nás teda využíva na písanie publikácií z výsledkov, ktoré sme zozbierali alebo poprípade na písanie žiadostí o granty, ktoré tak veľmi všetci vedci na prácu potrebujú.  

Ako prebieha Váš deň v práci v dnešných dňoch?  

Ako som spomínala, deň sa zmenil najmä v tom, že pracujem z domu. Nakoľko je toto možné aj zo Slovenska, som rada, že v týchto chvíľach môžem byť viac s mojou rodinou. Mala som šťastie, že sa mi podarilo tesne pred zatvorením univerzity dokončiť posledné experimenty, ktoré som potrebovala na písanie článku. Teraz teda môžem naplno písať z domu.

Máme na Slovensku dostatočné kapacity na to, aby sa aj vedeckí pracovníci dokázali zapojiť do boja proti koronavírusu?   

Myslím si, že kapacity určite máme. Otázkou je, či ich vieme aj správne využiť. Je určite mnoho labákov, ktoré majú k dispozícií vybavenie a ostatné nevyhnutné veci na napríklad diagnostiku a testovanie vzoriek, ale či máme aj dosť ľudí, ktorí vedia s týmto vybavením pracovať a či máme aj dosť ľudí, ktorí sú v momentálnej situácií schopní pracovať... to uvidíme. Čo sa týka vedeckého prístupu a napríklad hľadania účinného lieku alebo vakcíny, neviem, ako by sme v súčasnej situácii vedeli konkurovať. Nakoľko celý svet momentálne rieši vakcínu a lieky na koronavírus, nie je jednoduché v tejto téme pre vedcov preraziť. Zasa z druhej strany je to tak žiadaná téma, že momentálne takmer čokoľvek, na čo vedci v tejto téme prídu, sa bude podľa môjho názoru veľmi ľahko a rýchlo publikovať. V momentálnej situácií je ale najdôležitejšie, aby sa všetky kapacity maximálne využili na testovanie a záchyt pacientov, aby sme situáciu zvládli. Verím, že sa nám to podarí.

 Aký dopad bude mať podľa vás súčasná kríza na vnímanie vedcov, dôležitosti výskumu a vedeckej práce a potreby investovať do vedy  z hľadiska verejnosti a ľudí na Slovensku?  

Otázne je, či to bude mať dopad. Možno si konečne, či už ľudia alebo súčasná vláda uvedomia, že vedci na Slovensku sú dôležití. Viete, ten, kto ide robiť vedu na Slovensku a študovať vedecký odbor, to nejde robiť pre peniaze, ale preto, že ho to baví a vidí v tom zmysel. Je však alarmujúce, že vedec, ktorý na to aby mohol byť naozaj samostatným vedeckým pracovníkom potrebuje študovať minimálne 9 rokov (5 rokov VŠ + 4 roky PhD štúdium) a po týchto 9 rokoch, ako minimálne 28 ročný, príde prvý rok do práce a pre systém je vlastne bez praxe, hoci robil roky v laboratóriu. Tento človek nemá ani len sociálne poistenie, lebo pre štát bol braný ako študent. A čo je úplne najhoršie, jeho plat je už aj po týchto 10% navýšeniach v čistom 800 eur.

Dúfam teda, že si ľudia uvedomia, že veda je podstatná a možno ju roky nevnímame, lebo jej výsledky nám až tak priamo nezasiahnu do života, ale sú zasa chvíle, kedy nám do života zasiahnu a to výrazným spôsobom, ako je tomu napríklad teraz. Teraz všetci so záujmom sledujú, ako sa vyvíja nová vakcína, čo účinkuje najlepšie na zničenie vírusu, či to, koľko vydrží na jednotlivých povrchoch.

 Čo je podľa Vás najdôležitejšie, aby ľudia v dnešných dňoch robili/nerobili?  

Stále sa to všade opakuje, ale zopakujem to aj ja. Je dôležité, aby sme boli zodpovední a hlavne nesebeckí. Aby sme nemysleli len na seba a na to, čo sa môže stať mne, ale aby sme mysleli na tých, čo sú okolo nás. Je smutné, ako túto situáciu vnímajú v niektorých krajinách (Rakúsku, Nemecku, Belgicku...). Rúška nosia prevažne Slováci a sú považovaní za čudákov, lebo vraj sú zbytočné, a aj tak neochránia. Možno nepredstavujú 100% ochranu, ale ak by predstavovali aj len 25% ochranu, tak tým, že si ho dáme všetci a budeme sa správať zodpovedne, nakupovať raz na týždeň a netlačiť sa v radoch, tak ten význam rúška je oveľa väčší. Prečo by sme ho teda nenosili, veď okrem zníženia nášho komfortu nás to nič nestojí! Som rada, že momentálne je rúško na Slovensku povinné a som rada, že aj predtým ho väčšina ľudí nosila.

Aký vedecký experiment by ste odporučili deťom, ktoré sú doma? 

Deti by si doma mohli skúsiť izoláciu DNA. Keďže DNA sa nachádza nielen v našich bunkách, ale aj rastlinných bunkách, môžu na to využiť hocijaké ovocie (najlepšie nejaké mäkšie - banán, jahoda), ktoré majú doma :). Potrebujú kúsok ovocia, čistiaci prostriedok na umývanie riadu, soľ, alkohol a trochu ananásového džúsu.

Vo väčšom pohári alebo miske rozmixujeme ovocie (2-3 jahody) vo vode (1-2 dcl) spolu s pol lyžičkou soli. Po rozmixovaní pridáme cca lyžicu saponátu. Tento „koktail“ rozruší bunkovú stenu, a tým pomôže uvoľniť DNA z buniek. Po pár minútach túto zmes prefiltrujeme cez sitko (na čaj alebo iné, s menšími otvormi), pridáme trochu (0.5 dcl) ananásového džúsu a necháme postáť pár minút. Potom pridáme pomaly alkohol, a necháme postáť v chladničke. Vo vrchnej alkoholovej vrstve by sme mali pozorovať „chuchvalčeky“ DNA. :) 

LUCIA KRAJČÍK LAUKOVÁ pôsobila na Ústave molekulárnej biomedicíny Univerzity Komenského v Bratislave a je víťazkou Falling Walls Lab 2018.

Foto: Lucia Krajčík Lauková