Barbara Lášticová nám priblížila, aký výskum v súvislosti s koronavírusom aktuálne realizujú na Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV aj to, že by sme nemali mať pocit viny, ak v týchto dňoch nestíhame úplne všetky povinnosti.

Zmenila sa Vaša náplň práce v posledných dňoch v súvislosti s COVID-19?  

Moja náplň práce sa výrazne nezmenila, hoci som sa popri bežných povinnostiach spolu s inými kolegami a kolegyňami zo SAV zapojila do prípravy série výskumov o tom, ako ľudia na Slovensku vnímajú pandémiu a ako sa v tejto situácii zmenilo ich prežívanie a správanie (viac informácií tu). Viac si tiež čítam sociálno-psychologické štúdie ku kolektívnej reziliencii a kolektívnym reakciám na ťažké životné situácie, ktorým by som predtým zrejme nevenovala pozornosť.

Ako prebieha Váš deň v práci v dnešných dňoch?  

Keďže sociálni psychológovia nepotrebujú pracovať z labáku, nie je problém presunúť prácu domov. Takmer každý deň sa stretávame s niektorými z kolegov či so študentmi online. Podali sme jeden európsky projekt a dokončujeme výskumné správy do druhého. Pomedzi to treba dozerať na to, aby sa deti nezabudli pripojiť na skype alebo zoom meeting v škole a odovzdať úlohy.  Deň v práci je teda prerušovaný a odohráva sa v rôznych denných aj nočných časoch. Každý deň chodíme na prechádzku do lesa s celou rodinou. Čoraz menej často sa dostavujú pocity viny, že by som radšej namiesto toho mala čítať vedecké štúdie :).

Máme na Slovensku dostatočné kapacity na to, aby sa aj vedeckí pracovníci dokázali zapojiť do boja proti koronavírusu?   

Robíme, čo vieme. Z pozorovania v spoločenských vedách, najmä psychológii, môžem povedať, že viacerí kolegovia a kolegyne na Slovensku pohotovo zareagovali na vzniknutú situáciu a dokázali bleskovo nadizajnovať viacero vedeckých štúdií týkajúcich sa prežívania a zvládania tejto situácie, ktoré už aj v tejto chvíli analyzujú. Jednu z nich realizuje aj naša kolegyňa Kamila Urban, a týka sa prežívania stresu v čase pandémie (štúdia je dostupná na tomto odkaze). Myslím si však, že by bolo užitočné zjednotiť sa, a namiesto viacerých čiastkových výskumov na malých vzorkách, kde sa opakujú skúmané témy aj položky, urobiť aj jeden-dva komplexnejšie. Tak to napríklad robia kolegovia z Univerzity v Groningene pod vedením N.P. Leandera, ktorý dal dokopy tím vyše 50 psychológov z celého sveta a nadizajnovali naozaj komplexnú, a navyše longitudinálnu štúdiu, ktorá mapuje tak individuálno-psychologické, ako aj vnímané spoločenské a ekonomické dopady pandémie (štúdia je dostupná  na tomto odkaze).  

Aký dopad bude mať podľa vás súčasná kríza na vnímanie vedcov, dôležitosti výskumu a vedeckej práce a potreby investovať do vedy z hľadiska verejnosti a ľudí na Slovensku?  

Pravdepodobne to bude mať dopad na ešte väčšiu vnímanú dôležitosť prírodných a lekárskych vied, keďže tie sú teraz reálne v prvej línii a ich význam pri riešení “koronakrízy” je nespochybniteľný.  Spomedzi kolegov zo SAV je takýmto príkladom zapojenie virológov z Biomedicínskeho centra SAV do testovania vzoriek. V dôsledku krízy sa však mení spoločnosť, vzorce správania a zvládania jednotlivcov a skupín a je zrejmé, že bude mať dopad aj na ekonomiku. Preto je v tejto meniacej sa situácii potrebné porozumieť tomu, čo sa deje v spoločnosti, k čomu môžu prispieť práve spoločenské a humanitné vedy. Spomedzi nich je najmä v médiách v súčasnosti zrejme najviditeľnejšia psychológia, spolu s vedami o vzdelávaní.

Čo je podľa Vás najdôležitejšie, aby ľudia v dnešných dňoch robili/nerobili?  

Ľudia by si mali nájsť rituály, ktoré im pomôžu nájsť čo najnormálnejší denný rytmus, v ktorom by dokázali ako-tak skĺbiť prácu, starostlivosť o deti a domácnosť, aj o seba a blízkych, s ktorými nežijú v spoločnej domácnosti, ale ktorí možno potrebujú ich pomoc. Jednoduchšie sa o tom ale hovorí a píše ako sa to robí. Netreba cítiť pocity viny, ak deti nestíhajú do školy alebo my nestíhame do práce alebo nestíhame vôbec nič z uvedeného. Samozrejme by sme všetci mali dodržiavať opatrenia, ktoré nám umožnia znížiť riziko nákazy. 

Aký vedecký experiment by ste odporučili deťom, ktoré sú doma? 

Už samotná situácia izolácie od kamarátov a spolužiakov je dostatočným experimentom v ľudskom správaní. Len nám v ňom chýba kontrolná skupina. V mnohých rodinách fyzické odlúčenie viedlo k zintenzívneniu sociálnych kontaktov online (sociálne siete, skype). Odporučila by som teda deťom, nech využijú čas na čítanie kníh alebo napríklad na počúvanie rozprávok, ktoré v súčasnosti množstvo hercov pre ne číta online. A nech chodia do prírody, ak sa dá. Je oveľa zaujímavejšie pozorovať jarnú prírodu v reáli než sa o nej učiť z obrázkov v knihách.  

BARBARA LÁŠTICOVÁ je riaditeľkou Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. 

Foto: Barbara Lášticová