S Robertom Hudecom sme sa porozprávali o tom, ako prebieha jeho deň v práci s obmedzenými možnosťami počas koronavírusu aj o tom, ako Žilinská univerzita v Žiline prispieva do boja proti COVID-19. Na konci článku nájdete opäť aj tip na pokus na doma. 

Zmenila sa Vaša náplň práce v posledných dňoch v súvislosti s COVID-19?  

Pravdaže sa zmenila, postupy práce, ktoré sme pred touto pandémiou používali zo dňa na deň prestali fungovať a operatívne v priebehu niekoľkých dní sme ich museli zmeniť. Najdôležitejšie bolo nájsť formát práce taký, ktorý by vyhovoval väčšine pracovníkov.

 Ako prebieha Váš deň v práci v dnešných dňoch?  

Prvé dni, keď začala platiť karanténa na univerzite, boli náročné. Keďže som okrem vedúceho Laboratória digitálneho spracovania obrazu aj vedúcim katedry s cca. 30 zamestnancami, nastaviť ich jednotlivé plány činnosti a dokomunikovať ich na diaľku trvalo niekoľko dní. Postupom času sa situácia upokojila a ľudia začali túto situáciu a formu práce akceptovať. Môj deň v domácej práci mam rozdelený na administratívnu/operatívnu a pedagogickú/vedeckú časť. Keďže dominantne komunikácia prebieha e-mailami (hlavne oficiálna agenda univerzity/fakulty), na začiatku dňa riešim túto agendu. Odpisujem zamestnancom, prípadne si telefonujeme. 1-2 dni v týždni prichádzam na katedru, aby som mohol fyzicky podpisovať dokumenty a v laboratóriu fyzicky experimentovať. Vždy v pondelok mám video meeting v rámci riešenia projektov s členmi mojej výskumnej skupiny. Paradoxne, v tomto čase mám pocit, že môj pracovný deň je dlhší ako v čase pred karanténou. Počas dňa mám 2 prestávky. Prvá je v čase obeda a druhá po 19:00, keď je internetové pripojenie nestabilné. Deň končí často pred polnocou, kedy po 22:00 sa znovu rozbehne internet a môžem ešte niečo urobiť. Keďže väčšinu veci robím na vzdialenom počítači, som odkázaný na internetové pripojenie. Nebyť mojej manželky, ktorá sa momentálne stala učiteľkou v domácnosti :o), časť dňa by som strávil aj vyučovaním vlastných detí.

 Máme na Slovensku dostatočné kapacity na to, aby sa aj vedeckí pracovníci dokázali zapojiť do boja proti koronavírusu?  

Keďže som technik/informatik, neviem odhadnúť do akej miery sa dokážu zapojiť naši virológovia. My môžeme poskytnúť technickú podporu, ako napríklad sme začali tlačiť a kompletizovať ochranné štíty na tvár pre nemocnice, lekárov prvého kontaktu či ošetrovateľov v domovoch sociálnych služieb. Myslím si, že aj keď štát nevedel uspokojiť potreby zdravotníkov a obyčajných ľudí nehovoriac, ľudia sa vynašli a začali si potrebné veci vyrábať. Na mieste je aj solidarita medzi ľuďmi a tiež zvýšená empatia, ktorú táto nemilá situácia priniesla a postupom času sa ukazuje, akí ľudia v podstate sme.

 Aký dopad bude mať podľa vás súčasná kríza na vnímanie vedcov, dôležitosti výskumu a vedeckej práce a potreby investovať do vedy  z hľadiska verejnosti a ľudí na Slovensku?  

Ako je vidieť už teraz, nemohúcnosť v krajinách, ktoré koronavírus zasiahol naplno, sa obyčajní ľudia obracajú na ľudí vo vede, aby čo najskôr bola na trhu vakcína či liek. Dá sa predpokladať, že takýmto situáciám budeme v budúcnosti čeliť častejšie a preto aj alokácia finančných prostriedkov do týchto oblasti musí byť výraznejšia. Myslím si, že ľudia sa týmto "zážitkom" naučia budúce epidémie alebo iné ohrozenia zvládať lepšie a bojovať s nimi účinnejšie. Z pohľadu budúcich krízových situácii vidíme, že nielen na Slovensku, ale aj v EÚ nemáme dostatočné kapacity na operatívnu výrobu liekov či ochranných prostriedkov, musíme ich dovážať napr. z Činy. Je preto dôležité, aby si štát udržiaval "core" súčastí výroby a investoval do pokročilých technológií, ktoré sa bez samotných investícií do kvalitných ľudí a technologického zázemia nezaobídu. 

Čo je podľa Vás najdôležitejšie, aby ľudia v dnešných dňoch robili/nerobili? 

Dôležité je, aby ľudia obmedzili osobný kontakt a dodržiavali karanténne opatrenia. Toto počúvame z rôznych médií, ľudia si postupom času na to zvyknú. Na mieste je aj dôsledný monitoring migrujúcich ľudí, ktorí pod rúškom karantény vychádzajú z domu. Tu by mala byť dôslednejšia polícia a aj vyššie sankcie za porušenie karanténnych opatrení. Suma za porušenie 1659 EUR je nízka. Aby ľudia nestratili sociálny kontakt, majú veľa možností komunikovať medzi sebou online. To so sebou prináša enormné nároky na komunikačnú sieť cez video hovory, učenie na diaľku a pod. Tu by som uvítal nasadenie bezplatného širokopásmového internetu, aby sa novy spôsob online komunikácie dostal aj k rodinám, ktoré si ho nemôžu dovoliť.

Aký vedecký experiment by ste odporučili deťom, ktoré sú doma?

Z vlastnej skúsenosti musím konštatovať, že "uväznením" detí doma musia rodičia vo zvýšenej miere zapojiť vlastnú kreativitu. Preto je dobré s deťmi niečo manuálne vyrábať či zapájať ich do činností v kuchyni a pod., aby si zlepšovali jemnú motoriku a analytické myslenie. Keďže sa blíži obdobie Veľkej noci a profesne v oblasti počítačovej grafiky sa venujem aj miešaniu farieb, navrhol by som im miešanie farieb (tzv. aditívny princíp) alebo odoberanie farieb cez rôzne farebne fólie (tzv. subtraktivny princip) a pozorovanie / vnímanie farieb na slnku, pri umelom osvetlení a za šera.

RÓBERT HUDEC pôsobí ako vedúci Laboratória digitálneho spracovania obrazu a je vedúcim Katedry multimédií a informačno-komunikačných technológií na Žilinskej univerzite v Žiline. 

Foto: Róbert Hudec