Zmenila sa Vaša náplň práce v  posledných dňoch v súvislosti s COVID-19?  

Náplň mojej práce sa nezmenila – skúmanie vedeckého myslenia a nepodložených presvedčení je v čase koronavírusu ešte dôležitejšie ako inokedy. Spustili sme aj neplánovaný výskum práve v súvislosti s COVID-19. Na druhej strane, reálna náplň práce sa zmenila, lebo okrem toho musím robiť aj domácu učiteľku a zabezpečovateľku denného fungovania domácnosti (pri tom sa síce striedame sa s manželom, ale je to práca navyše). 

Ako prebieha Váš deň v práci v dnešných dňoch?  

Museli sme si vytvoriť domáci systém tak, aby boli rovnomerne naplnené aj pracovné povinnosti (a potreby) nás dospelých spolu so školskými povinnosťami a potrebami blízkosti nášho syna. Pracovný deň mám teraz rozdelený na tri časti – doobeda riešime školu a popri tom sa snažím stíhať pracovné úlohy. Napr. si plánujem krátky skype s kolegami k prebiehajúcemu výskumu, aby sme sa skoordinovali a nestratili kontakt, kým syn rieši samostatne úlohy. Niekedy mu stačí spoločnosť, niekedy potrebuje aj niečo vysvetliť, tak si zatiaľ aspoň robím poznámky, hľadám nové zdroje alebo odpisujem na e-maily. Poobede má „službu“ so synom manžel, tak sa utiahnem za zavreté dvere a robím na veciach, ktoré si vyžadujú sústredenie, napr. momentálne analyzujeme dáta z výskumu o vedeckom myslení a náchylnosti podliehať konšpiráciám v súvislosti s koronavírusom, dodržiavaním opatrení a pod. a pripravujeme z toho článok. A ak mi zostane energia, večer sa snažím si prečítať literatúru k výskumu (alebo aspoň dobrú knihu). Samozrejme, nie každý deň je dokonalý, ale tento systém nám zatiaľ funguje.

Máme na Slovensku dostatočné kapacity na to, aby sa aj vedeckí pracovníci dokázali zapojiť do boja proti koronavírusu?   

Myslím si, že určite áno.

Aký dopad bude mať podľa vás súčasná kríza na vnímanie vedcov, dôležitosti výskumu a vedeckej práce a potreby investovať do vedy  z hľadiska verejnosti a ľudí na Slovensku?  

V tomto som optimista a myslím si, že verejnosť „vďaka“ tejto kríze možno lepšie pochopí a ocení dôležitosť výskumu a vedeckej práce a trochu sa vráti dôvera v expertov. Krízu môžeme tiež využiť na naštartovanie pozitívnych zmien nielen vo vede, ale aj v školstve či iných oblastiach.

Čo je podľa Vás najdôležitejšie, aby ľudia v dnešných dňoch robili/nerobili?  

Dôležité je, aby ľudia dodržiavali nariadenia a odporúčania, a tak pomohli spomaliť šírenie vírusu. Na druhej strane považujem za dôležité, aby aj v karanténe mali ľudia príležitosť na psychohygienu a možnosť odreagovania, lebo zatiaľ to vyzerá, že opatrenia budú platiť dlhšie, ako to vyzeralo na začiatku. V istom zmysle kríza posúva hranice našej mentálnej flexibility a tento čas sa dá využiť aj na väčšiu pozornosť voči svojmu prežívaniu ako aj prežívaniu našich blízkych. Ale to je v zásade odporučenie, čo platí aj mimo času krízy.

Aký vedecký experiment by ste odporučili deťom, ktoré sú doma? 

Keďže som sociálny vedec, tak nebudem fušovať do prírodovedných pokusov. Ale toto je skvelá príležitosť aj na pokusy (alebo aspoň pozorovania) aj z psychológie. Napríklad z oblasti tvorivosti, môžu deti skúšať rôzne zábavné úlohy (napr. ako zlepšiť obľúbenú hračku, vymyslieť čo najviac slov začínajúcich alebo končiacich sa na určitú slabiku, čo by sa stalo, keby sa všetci stali neviditeľní – alebo v súčasnej situácii – aké výhody/nevýhody prináša to, že je škola zavretá a pod.). Ak by chceli aj naozaj experimentovať, môžu skúsiť každý deň meniť podmienky a sledovať, či budú mať viac alebo menej nápadov napríklad pred obedom, alebo po obede, keď sú celý deň doma, alebo po krátkej vychádzke a pod. Možností je nekonečno – závisí od fantázie. Môžu otestovať aj svojich rodičov a zistiť, či sú deti naozaj tvorivejšie ako dospelí, ako sa často hovorí. A môžu popri tom prísť aj na praktické nápady, ktoré sa v rámci času strávenom doma možno budú dať aj zrealizovať.

VLADIMÍRA ČAVOJOVÁ pôsobí v Centre spoločenských a psychologických vied SAV. 

 Foto: Vladimíra Čavojová