Zmenila sa Vaša náplň práce v posledných dňoch v súvislosti s COVID-19? 

Pracujem na vysokej škole ako pedagóg a hlavnou misiou mojej práve sú vzdelávacie a vedecko-výskumné aktivity. Zameranie mojich činností sa s príchodom pandémie zmenili dosť radikálnym spôsobom. Táto situácia a s tým súvisiace preventívne opatrenia nás zastihli nepripravených. Vysoké školy zostali zo dňa na deň zatvorené a výučba sa musela z kontaktnej formy preniesť do virtuálneho priestoru. To osobne považujem za veľkú výzvu, na ktorú sme sa museli veľmi rýchlo adaptovať. Navyše, prvotný chaos, ktorého sme boli všetci svedkami, sťažoval hľadanie efektívnych riešení a veľa odvedenej práce bolo zbytočnej.

Úlohou vysokoškolských učiteľov bolo od začiatku nájsť najvhodnejší systém a pokračovať vo vzdelávacích aktivitách dištančnou formou cez dostupné informačné a komunikačné technológie. Tým, že sa vzdelávanie prenieslo do virtuálneho priestoru, čo bolo doposiaľ slabou stránkou nášho vzdelávacieho systému, tak práve táto skutočnosť radikálnym spôsobom zmenila priority našich aktivít a intenzívne sa venujeme študentom, pripravujeme prezentácie, vzdelávame on-line cez telekonferenčné systémy, komunikujeme v oveľa väčšej miere. Týmto chcem vzdať hold všetkým učiteľom, ktorí museli zmeniť vzdelávací priestor a prejsť z kontaktnej do virtuálnej roviny, ktorá je menej osobná a časovo oveľa viac náročnejšia. Obzvlášť, ak sú rodičmi školopovinných detí a svoje učiteľské poslanie realizujú na dvoch poliach.

V oblasti vedy a výskumu je veľkou výzvou ako realizovať mnohé aktivity v rámci home office. Veľa výskumných úloh vyžaduje realizáciu experimentov a ťažko si môžete presťahovať laboratórium domov. Práve táto situácia vytvára priestor pre činnosti, na ktoré v bežných podmienkach a tomto uponáhľanom svete nie je čas a sú veľakrát odsúvané do úzadia, napr. štúdium, posúvanie hraníc vlastného poznania, príprava publikačných výstupov z realizovaných výskumných úloh a ich diseminácia, príprava projektových zámerov a pod.

Ako prebieha Váš deň v práci v dnešných dňoch? 

Môj denný režim je takmer nezmenený, aj napriek tomu, že pracujem z domu. Veľké pozitívum je, že ráno nezačína nepríjemným zvukom budíka. Vstávam však takmer v rovnakom čase, nasledujú ranné rituály a potom práca. Profesijné aktivity sa snažím ukončiť v rozumnom čase a aj napriek tomu, že sa človek nepresúva a zostáva v tom istom priestore, oddeliť profesionálny od súkromného života. To je tiež veľká výzva, keďže fyzicky sa to nedá oddeliť rôznymi priestormi. Udržať harmóniu medzi týmito stránkami života je v tejto situácii oveľa náročnejšie a závisí od možností a silnej sebadisciplíny.

Som otcom, samoživiteľom, a oveľa intenzívnejšie a neobmedzene sa venujem aj dcére, ktorá je na druhom stupni základnej školy. Takže pracujem aj s ňou, prenášam sa do úlohy učiteľa fyziky, matematiky, .... a niekedy aj do roly psychológa, keďže deti tú izoláciu a obmedzenia sociálneho kontaktu znášajú oveľa horšie ako my, dospelí. Rodičov táto situácia zo dňa na deň postavila do úlohy, ktorá bola niekedy prirodzenou súčasťou životom našich predkov, ale systémovo sme ju presunuli do vzdelávacích ustanovizní. Myslím, že karanténne opatrenia nám v určitej rovine pripomínajú naše korene a nie až tak dávne doby.

Táto situácia nás preveruje po všetkých stránkach, odrýva naše rezervy, zvýrazňuje slabé stránky, motivuje kreatívne hľadať riešenia nových výziev, mobilizuje k zmene pohľadov.

Máme na Slovensku dostatočné kapacity na to, aby sa aj vedeckí pracovníci dokázali zapojiť do boja proti koronavírusu?

Osobne si myslím, že inovačný potenciál slovenskej vedy ako celku je veľmi vysoký. Navyše slovenskí vedci sú veľmi efektívni, keďže pri malých vstupoch, ktoré súvisia s výrazným a dlhodobým podfinancovaním vedy a výskumu  na Slovensku, dokážu produkovať výsledky svetového formátu. Od začiatku pandémie sa veľmi často z médií dozvedáme ako sa slovenský vedecký priestor okamžite mobilizoval a rozvíjajú sa aktivity na všetkých poliach, ktoré súvisia nielen s medicínskou stránkou samotnej pandémie, ale aj jej celospoločenských dopadov. Aj táto skutočnosť deklaruje vysokú životaschopnosť nášho vedecko-výskumného priestoru. Dlhodobá podvýživa však ovplyvní každý systém.

Aký dopad bude mať podľa vás súčasná kríza na vnímanie vedcov, dôležitosti výskumu a vedeckej práce a potreby investovať do vedy  z hľadiska verejnosti a ľudí na Slovensku? 

Znalostná ekonomika a inovácie šetrné k prírode a jej zdrojom sú kľúčom udržateľného rozvoja. Žiaľ, slovenské prostredie je ešte stále vo fáze známostnej ekonomiky a neefektívneho využívania verejných zdrojov. Slovenská veda je z pohľadu doterajšej politickej praxe na chvoste záujmov a priestor, kde sa možno najjednoduchšie drancuje, pretože to nemá okamžite viditeľné dopady. Žiaľ, táto politika je veľmi krátkozraká a z dlhodobého pohľadu môže priniesť veľké straty pre celé naše spoločenstvo. Každá kríza nastavuje zrkadlo, prepichuje nafúknutú ekonomickú bublinu a odhaľuje slabé miesta. Na druhej strane, otvára priestor pre nové príležitosti. Osobne dúfam, že celá spoločnosť pochopí cez lekcie, ktoré nám táto pandémia a všetky jej dopady prinášajú, že veda a výskum sú esenciálnou súčasťou budovania našej spoločnosti a posunie túto oblasť na vyššie stupienky celospoločenských priorít. Osobne si želám, aby naša nová vláda pochopila dôležitú úlohu slovenskej vedy a výskumu a z roviny všeobímajúcich populistických vyjadrení zameraných na získavanie voličskej základne sa presunula do roviny reálnej intenzívnej podpory a jej rozvoja.

Čo je podľa Vás najdôležitejšie, aby ľudia v dnešných dňoch robili/nerobili? 

V súčasnej situácii by sme mali dodržiavať všetky preventívne karanténne opatrenia a minimalizovať stretnutia vo fyzickej rovine, aby sme obmedzili prenos ochorenia a tým chránili najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Tým, že sme teraz viac doma ako kedykoľvek predtým, tak by sme si mali vychutnávať tento stav a rozvíjať naše vzťahy s najbližšími a naše domovy. Venujme sa vo zvýšenej miere, s plným vedomím, odhodlaním a s láskou našim najbližším, našim deťom, partnerom, partnerkám, vyvíjajme nové spoločné aktivity a utužujem naše spolužitie. Samozrejme, mali by sme pokračovať v profesionálnych aktivitách, ktoré sa v mnohých oblastiach preniesli do inej roviny.

Aký vedecký experiment by ste odporučili deťom, ktoré sú doma? Akú knihu by ste nám odporučili na čítanie počas týchto dní?

Ja by som skôr odporúčal, aby sme podľa možností čo najviac času trávili vo voľnej prírode, samozrejme pri dodržiavaní všetkých preventívnych karanténnych opatrení. Mám na mysli pozorovanie prírody, jej zákonitostí, príčin a dôsledkov. Príroda je skvelým komplexným laboratóriom a navyše pohyb na čerstvom vzduchu nám pomáha po fyzickej aj psychickej stránke. Osobne mám taký pocit, že v ostatnom čase sme sa veľmi „vzdialili“ prírode a žiaľ vracia sa nám to v negatívnom smere.

Z kníh by som odporúčal duchovnejšiu literatúru, samozrejme podľa vlastného uváženia a presvedčenia. Asistované ponorenie sa do vlastného vnútra nám môže pomôcť zmeniť optiku vnímania vonkajšej reality. Život vonku ubral zo šialených obrátok tejto uponáhľanej doby. Využime tento priestor aj na vlastné spomalenie, hĺbkovú analýzu nášho vnútorného sveta, priorít, väzieb a pod. Ukľudnime rozbúrené hladiny vnútorných vôd, aby sme dokázali vidieť iné perspektívy nášho bytia. Ten kto pochopí širší význam lekcie, ktorú sme dostali, a poučí sa z nej, vyjde určite silnejší.

LADISLAV JANOUŠEK pôsobí na Žilinskej univerzite v Žiline.

Foto: Ladislav Janoušek